Prečítal som si článok na gaychristians.sk, a tu je moja
reakcia na tieto otázky, ktoré sa mi zdali podstatné a vypichol som
ich:
„Kto vám dal tú múdrosť, keď tvrdíte, že všetci
homosexuálne orientovaní ľudia sú povolaní k čistote, čo vo vašom slovníku
neznamená nič iné, ako to, že sú povolaní k
celibátu?... Celibát
je vznešený ideál, ale je málo tých, ktorým bolo dané, aby ho dosiahli. To
viete veľmi dobre aj sami…Je teda podľa vás homosexuálna orientácia
automaticky povolaním k životu v celibáte?“
-Tu sa pletú pojmy: čistota a zasvätená čistota /tu
sa používa výraz „celibát“/. Zasvätená čistota je iste osobitný Boží dar, ktorý
sa nedáva každdému, ale len niektorým, a Cirkev to chápe
v spojitosti s povolaním ku kňazstvu v RKC, či k rehoľnému
životu /na Východe, i na Západe/. K čistote je podľa Boha
povolaný každý človek:
a/ k tzv. predmanželskej čistote sú povolaní všetci
v detstve, mladosti, teda sloboddní a až do sobášu. Normálne
by to kresťan mal pochopiť na základe Božieho zákona a prikázaní.
b/k manželskej čistote je povolaný každý žijúci
v manželstve, a tá spočíva okrem života v manželskej
vernosti tiež /podľa katolíckeho chápania/ v živote podľa ducha
čistoty/sem patrí čistota nielen v skutkoch, ale aj
v myšlienkach, postojoch, citoch, ale aj v zachovávaní prirodzeného
zákona Božieho /využívanie len zákonov ľudskej prírody v manželskom
živote pri plánovaní rodičovstva nie umelých antikonceepčných metod.../.
Hlavne je to život v skutočnej láske a v snahe o ňu zo
všetkých síl s pomocou Božou a používaním všetkých prirodzených
a nadprirodzených prostriedkov /Božie slovo, modlitba, sviatosti,
askéza, sebaovládanie, vyhýbanie pokušeniam a ich prekonávanie
a pod./
c/ k vdovskej čistote je povolaný každý vdovec, či vdova,
pokiaľ nevstúpi do manželstva, a spočíva v živote v čistote
podobne ako predmanželstvom živote...
A teraz možno odpovedať na otázku homosexuálov: Tá múdrosť
jednoducho vyplýva z hlbšieho a dôsledného uvažovania nad
kontextom Božieho zákona /Písma/. Homosexuáli sú v istom zmysle
v analogickej situácii ľudí slobodných pred manželstvom, či vdovcov
alebo vdov. Nežijú v heterosexuálnom manželstve, a teda nemali by
aktívne sa stýkať sexuálne. Pokiaľ viem, v minulosti sa učilo /aj
v učebniciach/, že sexuálny pud nie je nutné v živote aktívne
využívať, bez toho človek je schopný prežiť vyrovnane, ak žije podľa Božích
zásad a využíva pritom prostriedky Božej milosti /modlitba, sviatosti,
Písmo, mrasvné spoločenstvo a pod./, ak nezodpovedne nevyhľadáva
sexuálne dráždenie... A že vtedy, ked to tak ľudia
prijímali a prakticky zachovávali, naozaj žilo v čistote dostatočne
veľké množstvo ľudí, aby sme mohli tvrdiť, že čistota je možná pre všetky tu
spomenuté kategórie, vrátane homosexuálov...
Samozrejme, že dnes sa toto posledné v spoločnosti už málo
ohlasuje, dnešní „vedci“ sa skôr snažia presviedčať, že sebaovládanie,
ži zdržanlivosť je nemožná, že to škodí a pod. – čo je hlúposť,
a preto sa im zdá, že sa „im krivdí“, že „ich nechápeme“, že oni „majú
predsa právo na lásku“ a pod. Ža k tomu, že začínajú na nás útočiť,
spochybňovať Božie slovo a každého, kto sa ho pridŕža /oficiálnu Cirkev/
a pod.
Homosexuálna orientácia nie je teda povolaním
k celibátu /zasvätenému/, ale k povolaniu v čistote
/analogicky ako slobodní pred manželstvom, či vdovci a vdovy a pod./.
A naozaj sa to dá, ak človek chce. A ako hovorí slovenské príslovie
„kto chce, ten môže, kto nechce, ten nemôže“...Aj keď
treba uznať, že dnes je v spoločnsoti oveľa ťažšie prostredie
/preerotizovanosť a presexualizovasnosť.../, sotva možno tvrdiť, že dnes sa to
nedá, keď aj dnes existujú normálne osoby, ktoré sú toho schopné /hoci menej/,
a rovnako ako v minulosti, aj dnes Boh pomáha /pri väčšom ohrození viac... -
a "nedopustí skúšať nás nad naše sily" - ak však stojíme o Jeho pomoc a
spolupracujeme s Ním.../